reklama

Naozaj je počet titulov nepriamo úmerný charakteru?

Rozhodne nie! Ale občas si asi neviem pomôcť a nechtiac tomu verím, keď vidím, ako naše školstvo elegantne hnije ďalej a my si ťaháme medové motúzy popod nos s pesničkou o nedostatku financií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Sandro Botticelli - Zrodenie Venuše
Sandro Botticelli - Zrodenie Venuše 

Sandro Botticelli - Zrodenie Venuše

Myslím si, že ak človek rozpitváva to, čo bolo rozpitvané už mnoho krát, jeho snaha môže byť aj obrovská, výsledku nepomôže ani jeho titul. No k titulom sa ešte vrátim. Chcel som týmto povedať len toľko, že nerád sa púšťam do tém, ktoré sú omieľané ako to, či bolo skôr vajce alebo či bude zajtra vojna na Ukrajine. Bohužiaľ, nedalo mi to a predsa sa chcem vyjadriť k téme, ktorá nie je novinkou už asi pre nikoho.

Naše školstvo. Naše dokonale prehnité školstvo, ktoré na stupnici hniloby od 0 po 10 bodov predbehlo aj naše hnilé rýchliky (čiže asi tak 12 bodov). Máme nové trošku predražené počítače, precloudované e-mailové schránky, výber asi zo sto všakovakých voliteľných predmetov a samozrejme by som vedel pokračovať a vymenovávať ďalšie a ďalšie úžasnosti, ktoré sú nám tak často pripomínané. Nehľadajte v tom iróniu, ja som človek, ktorý vie pochváliť a hlavne pochváliť úprimne, ale predsa poďme k jadru a to priamo. Pýtam sa, že kde je charakter? Pýtam sa to vás dámy a páni, čo ste v školstve hádam už aj štvrť storočia, čo keď vám vynechám jeden titul, tak sa tvárite ako keby z vás ubudlo. Prepáčte, ja nemám titul ani jeden a nie len mne, ale aj mojim blízkym študentským rovesníkom zväčša nesiahate, čo sa týka charakteru, ani len po... Nie, nie som rozčúlený, to zo mňa vyprchalo už v prvom ročníku, keď zo mňa rovnako vyprchali aj moje ilúzie o školstve. Ja mám svoju školu i tak veľmi rád. Dokonca, aj mnoho učiteľov.
Ako sa hovorí, výnimky potvrdzujú pravidlo. Učí ma minimálne jeden charakterrozdávač, ktorý sa s ľahkosťou povzniesol nad tú hnilobu osobností, ktorý sa vie pre študentov úplne až s radosťou zrieknuť učiteľského nadutého ega a rozdať sa. Dať ďalej to, v čom je dobrý. Bez vyhrážok, bez desiatich titulov a bez mercedesov. Učte sa milé dámy a páni! Ak vás tá hniloba už neprežrala skrz na skrz. Či je to utópia, ak by chcel študent od svojho „nadriadeného“ úsmev, milé slovo, poďakovanie alebo nebodaj rovnaký meter?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Som človek, ktorý uznáva teóriu, že sa treba v spoločnosti riadiť pravidlami. Pravidlá proste musia byť. Občas mi to príde však, že aj zvieratká na farme viac dodržujú pravidlá. Kravičke dáte trávičku, ona vám dá mliečko (tým dodržala asi farmárovo pravidlo), farmár je spokojný, kravička by mala byť tiež. Učiteľ ti strhne 10 bodov za tvoju neprítomnosť na cvičení, on ti jeho neprítomnosť oznámi 5 minút pred začatím cvičenia, usmeje sa na teba, ty si bez desiatich bodov, on je na PN s jeho krásnymi titulmi a zas sú obe strany spokojné, nie? Obávam sa, že takto to asi nefunguje a ani moja 50 gigová e-mailová schránka, ktorú mi škola dala, mi oči neprelepí. Nechcem tu teraz dávať príklady toho, ako učiteľ nepozná jeden meter. A už vôbec nechcem obhajovať ani študentov. Ale asi netreba zabúdať ani na to, že práve učiteľ má ísť povinne príkladom a nie opačne. Veď učiteľ poberá plat za to, že je učiteľ. Učiteľom je preto, lebo vie niečo čo neviem ja. Ak však nevie byť človekom s chochmesom, tak sú mi jeho vážené vedomosti maximálne ukradnuté a pre mňa je to potom len nejaký prof. RNDr. Nikto, PhD.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nadpis článku je rozhodne sarkastický a nemyslím si, že počet titulov má niečo s charakterom. Možno si vravíte, že som pozadu, že som asi týmto Ameriku neobjavil, no ak ste sa aspoň trochu zamysleli nad tým, že prečo to tak je, že kde sa vlastne ten charakter z nás stratil, tak som objavil aj Ameriky dve. Bežte hľadať ten charakter, keď vám ho do vienka nedali, milé doktorky, doktori, profesorky a profesori, docenti, doktorandi, akademici usmejte sa a už dnes môžete pomôcť nášmu školstvu. A keby len školstvu. Charakter iste chýba ľuďom aj inde. Ale o mojej bývalej práci možno snáď inokedy. Dovtedy veľa úsmevu.

Matúš Polakovič

Matúš Polakovič

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nadchnutý pre nadšenie a snáď ešte viac nadšený pre nadchnutie.Mám 20 rokov, som študent IT manažmentu a aktuálne bývam v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu